Človeku mnoho krát zostáva už len nádej, dúfať, že to čo chce dosiahne, že nepadne na dno….
To isté je aj v športe a majstrovstvá hokeja boli toho dokazom. Ľudia dúfali a žili len pre svoje družstvo, aby postupilo a i keď naši hokejisti vypadli mnohí ešte sledovali osud „nášho veľkého brata“ Česka ako sa darí jemu.
Dnes bolo finále, Starmák bol na prasknutie…vlny euforizmu bolo cítit všade. Zo všadial sa ozývalo známe „Česi do toho“ alebo „Kto neskáče nie je Čech“.
Po prvom góle nastala vlna nespokojnosti no nik ani nepomyslel na prehru a skandovalo sa dalej. Druhý náhli gól zmrazil však úsmev a výkriky na ústach českých fanúšikov.
Prvá tretina skončila a predsa ani jeden neprestával veriť v obrat, v zázrak veď zlato bolo tak blízko.
Druhá tretina bola reprízov tej prvej a nálada fanúšikov i keď kus opadla predsa zostala ešte nádej. Nádej na víťazstvo a zlato. Mnohí odchádzali, rady fanúšikov sa zmenšovali tak ako sa začali zmenšovať nádeje českých hokejistov.
Celý Staromák skandoval a povzudzoval tých čo boli od nich zvdialení mnoho kilometrov. Žialbohu to nepomohlo a z českých hokejistov sa majstri nestali, zostali strieborny a druhý.
Český národ však ďakoval i tak a zo všetkých strán sa ozývalo „Ďakujeme chlapci“, zaspievala sa hymna a ľudia sa začali rozchádzať.
Možno sklamaní z neúspechu ale v hĺbke radosti šťastný, veď nech to skončilo hocijako pre nich boli chapci majstrami.
Komentáre
Návrat
Prekonaj sám seba !
Kto neverí, tomu poradim ako na to !