„Konečne spí.“ povedala si v duchu. Konečne mala chvíľu keď si mohla sadnúť za počítač a spísať všetky myšlienky čo ju trápili. On spal, nahý prikrytý iba perinou a pritom tak nádherný. Nebol jej typ, nebol typ chlapa s ktorým mohla hovoriť v hádankách, ktorý by sa zamyšľal nad výplodmi jej fantázie…bol športovec telom i duchom, no on ju miloval. Ona sa zmietala v búrke citov k nemu.
Nevedela ako ďalej nechala sa unášať prúdom dní, veď to bol už mesiac čo s nim chodila. Vedeli o ňom všetci jej kamaráti, dokonca i brat. Všetci si mysleli aká je šťastná no ani jedného človeka nenapadlo ze by pochybovala o nom o ich vzťahu.
Zamyslene hladela z okna a spisovala svoje myšlienky. Popritom počúvala najnovšie cd od Desmodu. Myslela na ineho, presný opak toho jej, niekoho s kým dlhé hodiny mohla preberať nepodstatné veci a predsa mu povedala všetko podstatné. Premýšlala aký naozaj je a či sa v ňom nemýli.
Pozrela sa na neho, pokojne dýchal. Chcela sa k nemu privinúť, objať ho a povedat, že ho ľúbi a predsa vedela, že to nemože urobiť, vedela, že by to bolo zavazné, a že si musí najprv ujasniť čo cíti a chce. Tak začala radšej ďalej písať.
Komentáre