Už pár minút je nový deň, dopíjam kávu čo si pár hodín odstála……keď člověk ráno vstáva málokedy sa dokáže usmiať a vedieť aký krásny deň ho čaká. Ani ja som to netušila. Povinosti sa skončili a ja som kráčala na dobre známe miesto do najväčšieho kníhkupectva v Prahe a zazrela tak jediného človeka, s ktorým sa dokážem stretnúť i v období najväčšieho stresu v mojom živote.
Klasické „ahoj“ mi povedal začítaný do nejakej knihy. Všetko zo mňa opadlo, strach a nervozita zo skušok boli zrazu druhoradé a ja som vedela, že to zas bude z tých večerov, keď nebudem myslieť na doležité veci. Jedna z prvých vecí bolo ujasniť si kam ideme a moje „ja Prahu nepoznám“ počuje dotyčný zakaždým…..
Po večeri zas musel on rozhodovať o priebehu programu……milujem nočné prechádzky Prahov.
Na Karlovom moste, preplnenom turistami roznych národnosti sme sa zastavili, že ma preskúša či si pamätám pamiatky a po tom čo som označila chrám sv. Víta hocijakými inými menami, som videla na jeho tvari zjavne zoufalstvo.Vzdal a zopakoval mi všetko ešte raz (slubujem polepším sa).
Naša cesta pokračovala uličkami na Hradčany. Cestou hore sme si pozreli ceníky miesnych reštarácii, s cenami, ktoré si našinec nemože dovoliť. Hore sa mi naskytol nádherný pohľad na časť Prahy, ktorý bol doložený výkladom o ďalších pamiatkach.
To najkrajšie ma však iba čakalo…………..
(pokračovanie niekedy inokedy)
Komentáre
nenechaj
mia.blog
cestou z Karlova mostu na Hradčany.:)
och,