„Prosím ukončete výstup a nástup, dvere se zavírají“ znie každý deň v metre. Pomaly mam pocit, že aj ten môj život sa podoba metru.
Pri každom rozhodovaní mam viacero možnosti, môžem si vybrať, do ktorého vlaku alebo vagónu chcem nastúpiť. Niekedy však nie je dosť času si poprezerať spolucestujúcich a naskočíme do toho nesprávneho vozňa, ako to už chodí i v živote, keď sa poberieme nesprávnym smerom.
V poslednej dobe prestupujem príliš často, prispôsobujem sa novým ľuďom v mojom živote a pokúšam sa prispôsobovať situáciám, ktoré nastavajú.
No stále častejšie si všímam, že ľudí z vozňov, ktoré opúšťam, strácam, že sa mi vzďaľujú. Musím postpovat aby som prežila, no zároveň sa bojím, že stratím, tých na ktorých mi tak záleží.
Komentáre