mia.blog

Život je ako rieka. Má obdobia pokoja i nepokoja. Putuje svojou cestou, bez možnosti návratu. Ako do rieky hádžeme kamene, do našich životov vstupujú ľudia. Při kameňoch sa na hladine tvoria kruhy a rieka sa mení. Tak isto ako nás menia ľudia. V rieke sa kamene rozpadájú. Aj z našich životov ľudia odchádzaju ale ako piesok v rieke, v nás zostanú spomienky. Niektoré kamene v nej však zostanú celé desaťročia. no je ich málo tak ako ľudí v našich životoch, ktorí nás neopustia. Ty si pre mňa jeden z tých najväčších kameňov. Ďakujem