Niekedy mate pocit, že človek pri ktorom ste, s ktorým zaspávate a budite sa, nie je ten pravý…niekto mi však napísal, že to nemám riešiť, hlavne je či chcem toho človeka vidiet i na druhý deň. Po mnohých sklamaniach či už v láske alebo v ľudoch, človek začne brat veci inak, nevidí už lásku cez ružove okuliare, ale takú aká je, nenechá sa tak rýchlo okuzliť jej čarom a snaží sa nepodľahnúť jej, lebo vie, že by to mohla byť opäť tá zradná, tá ktorá ho zraní.
Začne si dávať pozor a bojí sa o seba, stáva sa miernym egoistom a možno ani nie, kde si zoberie čo všetko mu spôsobila. Prestáva hladieť na to krásne na to prvotné pobluznenie a bojí sa naviazať sa na človeka viac ako by mal. Bojí sa vysloviť ľúbim ťa, lebo nevie či by neklamal, či ešte niekedy dokáže naozaj ľúbiť úprimne ako to bolo prvý či druhý krát. Nevie či ešte niekedy začne veriť v lásku, človeku ktorý mu tvrdí, že ho ľúbi a má ho rad. A zaroveň kde mu ten druhý vyznáva lásku nevie ako reagovať. Nechce mu ubližiť a povedať klamstvo v podobe aj ja ťa ľubim…..
Láska je krásna a može človeka obohatit ale niekedy je zradna a preto jej nikdy nemožno podlahnúť naplno .
Komentáre